Noc dnesprišla o čosi skôr,
znenazdajky,
prekvapila zatúlané kone,
márne hľadajúce bezpečie
pod plášťom strhaného dáždnika.
Dnes ťa ešte ešte nechcel vziať náručia,
predbehla si ho
a ako klbko horúcej vlny
vnorila si sa do jeho objatia nevediac,
že si práve znovu raz
oživila stratený raj.
Kvapky narážajú do striech
a kŕdle holubov mlčky usínajú
pri hudbe,
pod ochranou plyšových pierok.
Ani troška im nevadí,
že noc dnes prišla o čosi skôr.
Ani tebe, nežná rozochvená blúzka,
zveriaca dnes všetky tajomstvá,
tu, pod dáždnikom,
v páre krídel,
znamenajúcich krajší zajtrajšok.
Vietor a dážď prepletení do seba
trhajú čierne mračná,
ktoré však držia nadzemskou silou
a poťahujú nitky bábok,
smejúc sa hromovým rehotom.
V kine Oblok dnes premietajú
akýsi vojnový film,
hluk, blesky, výbuch za výbuchom,
nálety živo-neživých vtákov
s hrozivým rozpätím krídel.
Bitka zvoľna utícha
a vojaci vo farebných uniformách
môžu konečne domov.
Nálety sa vytrácajú akosi nežnejšie,
než bývalo zvykom.
Z dáždnika padajú perleťové kvapky
a kolieskujú na spenenej kaluži.
Zatvára sa a ty vôbec netušíš,
že si darovala raj.
Zatvára sa a holuby,
stále nežne hrkútajúce,
oddychujú na povalách.
A zrazu nikomu nevadí,
že noc dnes prišla o čosi skôr.