reklama

Duša obete

V poslednej dobe sa najmä vďaka známemu a medializovanému prípadu čoraz viac venuje pozornosť násilným útokom na ľudí, ktorí sa viac alebo menej odlišujú svojím vzhľadom od takého, akoby som to len, povedzme štandardu.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Tieto incidenty sa dejú samozrejme už dlhšiu dobu, ale až nedávno sa o nich začalo viac hovoriť aj medzi ľuďmi, ktorých sa priamo netýkajú. Hlavnou príčinou týchto udalostí je jav nazývaný rasizmus. O ňom by som však hovoriť nechcel. Cieľom útokov sa totiž stávajú aj ľudia, s ktorými veľmi sympatizujem asi práve preto, že som jedným z nich. Ľudia takí, ako bol aj Daniel.

Odlišujú sa oblečením, dlhšími vlasmi, hudbou, ktorú počúvajú ale aj názormi a pohľadom na svet. Mám medzi nimi veľa priateľov a nezniesol by som, keby sa im stalo niečo podobné. Všetci sú to veselí mladí ľudia s láskou k nádhernej hudbe. Práve ona zapríčiní zmenu oblečenia a vlastne celého imidžu. Verte, že viem o čom hovorím. Aj v mojom šatníku nad všetkými ostatnými prevažuje čierna farba. Nepoddajné dlhšie vlasy tiež neodmysliteľne patria k môjmu „ja“. Prečo sa ale z chlapca chodiaceho na diskotéky stáva rokmi človek akým je dnes? Nemôžem hovoriť za všetkých, veď každý príbeh môže byť rôzny. Ja by som však porozprával ten svoj.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Za všetko môže jedno CD-čko. Ten obyčajný kruh s dierkou v strede obsahujúci optický záznam albumu Guns ´n Roses. Bol to môj prvý vážnejší zážitok s rockovou hudbou. Rýchlo sa premenil na lásku. Časom som spoznal tvorbu Queen, Beatles, Rolling Stones, Deep Purple či Pink Floyd. Akousi modlou sa mi stala legenda Led Zeppelin. Práve olovená vzducholoď vo mne rozpútala pocity také neopísateľné, že som prepadol naplno. Dielo dokončila kapelka Tublatanka. Všetci menovaní interpreti mali niečo spoločné. Nádherné texty metaforický podávajúce zážitky a city, či inštrumentálne a vokálne majstrovstvo pri ktorom miestami človeku stávajú chĺpky na tele. Poctivá hudba, robená s láskou a najmä pre ľudí, dostala aj mňa.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A tak som raz doniesol domov svoje prvé tričko s hudobným motívom. Dnes ich mám už v šatníku viac. Široké nohavice nahradili čierne rifle. Premena bola dokonaná. Len vďaka nej som však spoznal tú horšiu stránky ľudských bytostí. Tú, ktorú som dovtedy ignoroval práve preto, že sa ma netýkala. Prvé nadávky a vyhrážky som niesol ťažko. Boli však iba predzvesťou niečoho väčšieho, niečoho, čo ma ešte len čakalo. Fyzické útoky na mňa a mojich priateľov často viseli vo vzduchu. Netolerantná spoločnosť občas dávala riadne zabrať. Čoskoro sa naše obavy stali realitou.

Väčšina konfliktov našťastie skončila pri strkaní a nadávkach. Prišli ale aj ťažšie chvíle. Najhoršie vždy dopadol môj najlepší kamarát. Myslím, že tieto riadky by mal vlastne písať on. Označiť ho za magnet týchto problémov by bolo ešte veľmi mierne. Neviem prečo zrovna jeho vzhľad vždy vzbudí pozornosť práve tých nesprávnych ľudí. Koľkokrát sa domov vrátil poznamenaný šarvátkou či poriadnou bitkou. Nemusel mať monokel ani inú ranu. Tá podstatná zostáva vnútri v človeku a on si stále dookola kladie otázku: Prečo? Prečo ma napadli? Odpoveď nenachádza. Veď už v základoch fyziky s píše : akcia vyvoláva reakciu. Táto múdrosť zrazu stráca zmysel. Chýba akcia. Prečo ma napadli ľudia, ktorých som nikdy predtým nevidel? Nič som im nespravil a predsa... Tieto vnútorné pocity a otázky trápia najviac.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Najsmutnejšie ale je, že si na to človek zvykne. Pokriky a nadávky už neprekvapia a vlastne ich už celkom ani nevníma. Nesnaží sa nič zlepšovať, jednoducho ponecháva všetko v rukách ostatných a dúfa, že dnes dobre obíde. Niekedy nezostáva nič iné. Občas aj tak stojí proti presile a bije sa za to, čomu verí. Nerovné súboje majú bolestivú a trpkú príchuť. V duchu však vie, že jeho pocity a životné presvedčenie sú najdôležitejšie. Preto znova oblieka nezvyčajné šaty a s mastným vlasmi zviazanými do gumičky kráča mestom. Všetky pochyby zmiznú v momente, keď vezme do ruky gitaru či hladká prstami kláves a naplno si užíva a vychutnáva nádherný zvuk. Pre tento pocit sa to všetko oplatí. Len pre túto chvíľu, pre nič viac.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Dúfam, že aspoň taký stručný pohľad do duše týchto ľudí vám troška objasní, ako sa veci majú. Mojim zámerom nebolo robiť tejto skupine propagandu, to nie... Len som chcel poodhaliť pôvod ich problémov a radostí a troška ich priblížiť aj ostatným. Veď aké ťažké je niekedy pochopiť iných... A to najmä vtedy, ak sa niečím nápadne odlišujú.

Samuel Valuch

Samuel Valuch

Bloger 
  • Počet článkov:  9
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som mladý človek, ktorý hľadá na veciach vždy tú lepšiu stránku. Veď svet nie je zlý dovtedy, kým tomu sami neuveríme. Zoznam autorových rubrík:  HudbaAko to vidím jaZo športuKultúraTroška poézieSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu