Dnes si to už toľko nevyčítam.
Už nikoho viacej nezraním.
Ako vtedy, keď nežne krásna Afrodita,
zaspala mi tíško na dlani.
Zahoreli ohne šíreho neba,
do dverí vstúpil nečakaný hosť.
Nevediac, čo všetko tušiť treba,
do dna nedopil som každý bozk.
A nikdy som ju nechcel raniť.
Až raz, v poslednom nádychu noci,
zomrela pri milovaní.